Day 5-8 - Siurana
Sme spokojní, sme v kopcoch, 160km juho-západne od Barcelony, vietor máme vo vlasoch, a prvý deň aj kvapky z oblohy, rozkukávame sa, sme v epicentre španielskych kvalitných skaliek. Spíme na parkingu hore na kopci pri skalách, nie je tam veľa áut, oproti marcu, kedy tu údajne býva jedno na druhom. Prezieravo sme zaparkovali predkom auta smerom na východ a ráno nás budí východ slnka, pomerne dosť neskoro, svetlo je až pred deviatou. Spať sa dá aj nižsie v kempe, za 10 eur prvá noc a 6 každá ďalšia, alebo voľne pri ceste v lese, kde je viac súkromia i miesta. A aj keď pár krát do dňa prebehla policajná hliadka do osady aj na parking hore, neriešili nás, ani keď sme parkovali v lese. Najesť sa dá v kempe, aj v reštike v osade Siruana, alebo 7 km nižšie v Cornudelle, kde je aj niekoľko obchodíkov na doplnenie zásob, a pomerne viac krčiem na výber.
Bar v kempe je zábavný aj zrána, sme tam skoro prví, postupne prichádzajú lezci na rannú kávu, raňajky, alebo polistovať sprievodcov. Každá skupinka vstupuje s neprehliadnuteľným ďzavotom rozhadzujúc rukami na všetky strany a básniac o bočákoch, spoďákoch, lištách z predošlého dňa, o plánoch, čo treba preliezť dnešný deň a ukazujúc si ktorý sval, prst, kosti, koho ako veľmi bolia. Celú idylku výstižne završuje majiteľ kempu, šedivý pán s dredmi na hlave, vyzerá že už má čo to prelezené, hláškou: "...withou breakfast no power...". Preventívne si pridávam druhý cukor do kávy.
Ráno si dávame načas, nemá zmysel sa ponáhľať, kým sa skala trochu nezohreje. Ideálne sa nám osvedčilo štartovať na poludnie, medzi 11-12, do piatej sa dá v pohode liezť za svetla a stihnúť 6-8 ciest. Číslovanie sa akoby začína na 6a a všetko čo je ľahšie je 5 alebo 5+. Stupnica celkom krutá.
Liezť sa dá do pohody len v tričku resp. ľahkej mikine, keď sa oprelo slnko na južnej stene, tak aj v tielku, alebo úplne bez. Keďže sme liezli hlavne ľahké cesty, na skalách stretávame hlavne páriky, Nemcov, Francúzov, Španielov, v kempe skupinku čechov. Nekonečná pohoda. Rušia ju len veľké skupinky Španielov, aspoň tí na ktorých sme natrafili boli dva krát hlučnejší ako najhlučnejšia skupinka Čechov akú sme kedy kde stretli. Po troch hodinách v prítomnosti takejto skupinky sa nám nafúkli hlavy ako balóny. Po náročnom dni neostávalo nič iné ako ísť sa večer prevetrať do baru, posedieť a naplánovať ďalší sektor na druhý deň. Usadáme, objednávame si, listujeme sprievodcu a v šoku zisťujeme že tá hlučná skupinka z poobedia veselo pokračuje práve v tom bare, kde sme sa prišli zrelaxovať :).
Treba rátať že sa skoro stmieva, a dobre sa zásobiť tekutinami na dlhé večery a potom si už len vychutnávať voľnosť a ľahkosť bytia.
Pridať komentár
Pridať komentár