Donovaly - Chopok
Výdatne vyspatí začíname o ôsmej šlapať z Donovalov po červenej, do sedla Hadliarka sa dostávame vcelku načas podľa letných turistických časov. Z Kozieho chrbátu bol už sneh výrazne zlezený, tak sme ho obehli traverzom, obehli doslova, lebo sme to chceli mať čím skôr za sebou, až na jeden preskok potoka to bola nezáživná cesta lesom po rovine. Keby bolo viac snehu, určite sa oplatí radšej ísť cez vrchol Kozieho chrbta. V Hiadeľskom sedle sme objavili celkom čerstvo vystavanú drevenú útulňu, vcelku v pohode by sa tam prespalo 5-10 ľudí, až na to ohnisko v strede zrubu... to neviem koľko bude trvať kým niekoho napadne tam založiť oheň, keď chata je celá drevená :). Výstup na Prašivú si vyžiadal oddych vo vodorovnej polohe, no prečo by sme si nedopriali, hlavne keď po nej nás čakali tri kopy - Malá Chochuľa, Veľká Chochuľa a Košarisko. Minuli sme vrchol Skalky do sedla pod Skalkou, slnko výdatne hrialo a spekalo nam odhalené hnátiky cez ktoré sa nam občas aj darilo dýchať. Voda, voda, vodička, najdôležitejšia vec v celej nízkotatranskej galaxii toho víkendu. Poslednou veľkou výzvou bola už len Latiborská hoľa, za ňou hups do sedla a cez Zamostskú Hoľu a jej sedlo sa nám finálne podarilo vydriapať sa na Ďurkovú, zviesť sa do sedla, a za šera sme sa blížili k čelovke v ktorej ktosi pobehoval okolo chaty Ďurková. Na chate bola tradičná šošovicová ktorú sme očakávali, čaj a voľné madrace, na ktoré sme sa veľmi rýchlo presunuli a začali regenerovať po 12 hodinovom sobotňajšom šlapaní. Neďelu sme prešlapali ako nič na Chopok, nebyť freeride lyžiarok na nohách, z ktorých sa stali španielske čižmy, tak ideme ako strely :) No celkom nás tešilo že sa nám stále darilo pravidelne striedať ľavú a pravú nohu. Chopok obsypaní ľuďmi ktorí sa tulenili na slnku, chvíľka regenerácie svalov a deaktivácie otlakov na Kamienke pri guláši. Za zjazd na Srdiečko sme dostali -10 000 bodov :) pinokio by na lyžiach dostal viac :). Bye bye perinbaba, bolo nám s tebou túto zimu neuveriteľne fajn.